matthias arnould                                                               
služby         filozofia         identita         kontakt        

PRAKS x Obývačka v nádvorí,
MKC Hlohovec

arnould,  provazník,  žigmundová
munkova, kaničárová, krišťáková, kolenčíková, borovička, briskova, kráľová, zíková, bodnár, žigmundová, kupko, křen

foto
m. dobošová, t. turek, d. urminský
Štvrtý ročník architektonického workshopu PRAKS bolo naše občianske združenie oslovené Mestským kultúrnym centrom Hlohovec, aby do nádvoria v centre mesta navrhlo a zrealizovalo dielo, ktoré podporí myšlienku komunity novovznikajúcej ČIL:zóny pre mládež. Hlavným limitom bola rušná prevádzka - z úzkeho nádvoria sa vstupuje do niekoľkých ateliérov, kancelárií, hygieny a napríklad aj do Hlohovskej televízie. Ďalej tu MKC Hlohovec organizuje pravidelne eventy - od koncertov po detské predstavenia. Nádvorie muselo tiež zostať prejazdné autom. Autori a autorka sa preto rozhodli časť diela koncipovať ako mobilnú, a časť ako zavesenú. Medzi ďalšie limity patrili nižší rozpočet, požiadavka na odolnosť voči poveternostným vplyvom a realizovateľnosť v priebehu piatich dní.

Koncept vychádzal z myšlienky komunitnej Obývačky - nielen ako miesta oddychu, ale aj ako scény pre ľudské spojenie. Na princípe konverzačnej jamy bol v nádvorí postavený vlastný mikrosvet, oddelený od vonkajšieho ruchu a pripravený kultivovať rozhovory, ľudskosť, oddych, bezpečie, rovnosť a intimitu. Dve veľkorysé ležadlá s kapacitou do 16 osôb a štyri menšie stolíky vedia byť vďaka kvalitným kolieskam preskladané a zabrzdené do rôznych zostáv, v závislosti od potreby. Zostava svojimi rozmermi a variabilitou umožňuje ľuďom posedieť, poležať, stolovať, prednášať či tancovať. Nosná podkonštrukcia je tvorená smrekovými KVH hranolmi a pohľadové latovanie je zo smrekovca.

V centrálnej časti nádvoria sa nad stolami vznáša nová vizuálne pútavá priestorová inštalácia - svietidlo upletené zo slamy. Technika pletenia bola inšpirovaná japonským posvätným lanom Shimenawa, ktorému sa okrem iného pripisuje sila spájať. Vytvoriť dlhé zväzky nebolo vôbec jednoduché – po viacerých pokusoch sa najviac osvedčil tento postup: jeden človek držal lano, druhý ho točil a tretí ho prepletal. Slama bola použitá preto, lebo je krásna, živá a vonia po lete. Steblá slamy architekti osobne zožali na poli. Svietidlo má dva obvody a je programovateľné pre rôzne atmosféry, čo si účastníci/čky vyskúšali posledný večer na technopárty. Dielo sa podarilo zrealizovať v priebehu piatich dní za sumu 2500 €. Od júla slúži širokej verejnosti a nám to robí radosť!


←        domov        →

© 2025 matthias arnould